V Mestskej knižnici „Vladislav Petković Dis“ v meste Čačak a v Mestskej knižnici v Novom Sade usporiadali pri príležitosti 15. výročia edície Sto slovanských románov besedy, ktoré boli venované „tomuto najvýznamnejšiemu medzinárodnému kultúrnemu, literárnemu a propagačnému projektu slovanských literatúr“.
V Čačaku o edícii niekoľko slov povedali šéfredaktor zbierky Mladen Vesković, srbský vydavateľ Gojko Božović a literárna kritička a redaktorka Rádia Belehrad Tamara Krstić. V Novom Sade okrem Mladena Veskovića a Gojka Božovića edíciu predstavili aj prof. dr. Vladislava Gordić Petković z Univerzity v Novom Sade a prekladateľka zo slovenčiny dr. Zdenka Valent Belić.
Mladen Vesković zdôraznil, že edícia začala vychádzať z iniciatívy a pod záštitou Fóra slovanských kultúr, a hovoril aj o vzniku a poslaní tejto inštitúcie. Zároveň priblížil koncepciu edície Sto slovanských románov, ktorá bola prvým a je podľa neho aj najviditeľnejším projektom Fóra: „Cieľom projektu bolo lepšie spoznať slovanský svet prostredníctvom podpory vzájomných prekladov a propagovať slovanský kultúrny priestor prezentáciou najlepších literárnych počinov. Doteraz bolo vydaných 92 titulov v siedmich jazykoch, z toho až 30 v srbčine. Jednou z našich budúcich úloh je rozšíriť zoznamy autorov a uskutočniť druhé kolo, čím by sme predĺžili životnosť tejto reprezentatívnej edície,“ uviedol.
Gojko Božović si zaspomínal na začiatky vydávania edície, na obdobie „kultúrneho neuznania“, keď akýkoľvek preklad do srbčiny z akéhokoľvek iného slovanského jazyka – okrem ruštiny – bol takmer „incidentom“. „Po páde berlínskeho múru všetky slovanské krajiny zažili veľmi dramatické zmeny, nové sociálne, politické a hospodárske pomery, rozpad, dezintegráciu a napokon tranzíciu. Bolo potrebné obnoviť prerušené kultúrne a literárne väzby medzi slovanskými krajinami a prehĺbiť tie už existujúce. Jednou z ciest, ako to urobiť, bolo vytvorenie takejto reprezentatívnej edície, ale aj výchova novej generácie prekladateľov zo slovanských jazykov,“ povedal Božović.
Tamara Krstić sa podelila o niektoré svoje dojmy z edície: „Edícia Sto slovanských románov čerpá z literárneho dedičstva a skutočne v nej možno vidieť dialóg medzi rôznymi civilizáciami a epochami. Romány v tejto edícii sa zaoberajú večnými, univerzálnymi témami literatúry, ktoré sa dotýkajú nás všetkých: osamelosť, úzkosť, odcudzenie, hľadanie miesta pod slnkom, skúmanie ľudskej existencie atď.“
Na záver si účastníci vymenili názory o možných spôsoboch popularizácie edície, ako aj slavistiky vo všeobecnosti. Zhodli sa, že je potrebné zvýšiť podporu zo strany príslušných inštitúcií, takisto sa pokúsiť o popularizáciu formou častejších návštev spisovateľov a prekladateľov, záujmu médií a pomoci zo strany knihovníkov, ktorí sú často v priamom kontakte s čitateľmi.
