V rámci slovinského čestného hosťovania na 75. frankfurtskom knižnom veľtrhu zorganizovalo FSK diskusiu s názvom Preklady v čase vojny: slovanské literárne kontakty v čase ozbrojených bojov a politických konfliktov, ktorej sa zúčastnili slovinský spisovateľ Drago Jančar, ukrajinská spisovateľka Oksana Zabužko, Georgi Gospodinov z Bulharska a srbský autor Aleksandar Gatalica. Diskusiu moderoval Mladen Vesković, šéfredaktor edície Sto slovanských románov.
Hoci sú si slovanské jazyky blízke a ich kultúry väčšinou prepojené, ba dokonca ide o kontaktné kultúry, ktoré sa vyvíjali v úzkej vzájomnej interakcii, ich literárne vzťahy nie sú vždy harmonické a kontinuálne, ale často prechádzajú obdobiami intenzívneho kontaktu na jednej strane a obdobiami nezáujmu, až odmietania na strane druhej. Rozpad Juhoslávie, politické zmeny a súčasná vojna na Ukrajine poznačili a aj naďalej vo veľkej miere poznačujú kultúrne väzby.
Účastníci diskusie hovorili o svojich skúsenostiach, o pisateľských väzbách a spolupráci počas vojny v bývalej Juhoslávii. Zhodli sa na tom, že vojny a konflikty stavajú menšie literatúry do centra pozornosti, ale, žiaľ, nie zo správnych dôvodov. Záujem je totiž vyvolávaný predovšetkým snahou pochopiť situáciu a často sa prehliada, že beletria je, ako uviedol Aleksandar Gatalica, fikcia, a nie učebnica dejepisu. Literatúra zostáva v prípade vojny v pozadí, poznamenal Drago Jančar, ktorý uviedol, že v 90. rokoch udržiaval kontakty so svojimi spisovateľskými kolegami, ale vzájomné preklady v tomto nešťastnom období zaznamenali prakticky úplný pokles.
Oksana Zabužko zdôraznila, že literatúra z krajín bývalej Juhoslávie je na Ukrajine oceňovaná a často prekladaná, podľa jej názoru je tomu tak, pretože dobre opisuje ľudskú skúsenosť počas vojny. Autorka si myslí, že menšie literatúry budia záujem až vtedy, keď sa v krajine stane niečo veľké a zlé – ako je napríklad vojna. Kedysi to platilo pre českú a poľskú literatúru a teraz je v popredí ukrajinská literatúra. Dotkla sa aj vzťahu medzi ukrajinskými a ruskými spisovateľmi.
Georgi Gospodinov pri tom poukázal na stereotypné očakávania pri recepcii literatúry z určitých krajín. „Ale aj v Bulharsku sa vieme zamilovať, sobášime sa, rozvádzame, zomierame prirodzenou smrťou,“ uviedol tohtoročný laureát medzinárodnej Bookerovej ceny.
Gatalica na záver vyzdvihol význam edície Sto slovanských románov, ktorá sa svojou do dnešnej doby už stovkou preložených vrcholných prozaických diel usiluje o lepšie poznanie, užšie kontakty a propagáciu slovanských literatúr.
Celá diskusia je k dispozícii tu:
Foto: Sabine Felber
