Slobodove prózy majú výrazné autobiogradfické črty. Autor takmer vždy píše o svojej osobnej skúsenosti a vlastných myšlienkových pochodoch. Sústreďuje sa na hľadanie zmyslu života a na postoje jednotlivcov v odcudzenej spoločnosti. Rozum prináša príbeh intelektuála, ktorý pôsobí v oblasti filmu a márne sa snaží nájsť cestu von z bludiska problémov súčasnej spoločnosti a svojich vlastných narušených rodinných vzťahov. Motív samovraždy ako vhodného riešenia bezvýchodiskovej situácie sa nesie celým románom. Tento Slobodov najpôsobivejší román, ktorý sa sčasti odohráva v jeho rodnej dedine pri Bratislave, kde prežil celý život, a vo filmových ateliéroch, kde pracoval ako scenárista, je svedectvom ťažkej situácie intelektuála v sedemdesiatych rokoch 20. storočia.
