Rozum

Rozum
Slovensko
Rudolf-Sloboda-150x150.jpg.pagespeed.ce.US4yZPIZUO
Rudolf Sloboda
Tie dlhé noci bez slov! Čo vymyslím pre svoj ďalší život? Môj stav, to už nie je ani skepsa, ani hnev, ani zúfalstvo. Je to priam smrť. Som mŕtva duša a som horší ako všetci zločinci sveta.

Slobodove prózy majú výrazné autobiogradfické črty. Autor takmer vždy píše o svojej osobnej skúsenosti a vlastných myšlienkových pochodoch. Sústreďuje sa na hľadanie zmyslu života a na postoje jednotlivcov v odcudzenej spoločnosti. Rozum prináša príbeh intelektuála, ktorý pôsobí v oblasti filmu a márne sa snaží nájsť cestu von z bludiska problémov súčasnej spoločnosti a svojich vlastných narušených rodinných vzťahov. Motív samovraždy ako vhodného riešenia bezvýchodiskovej situácie sa nesie celým románom. Tento Slobodov najpôsobivejší román, ktorý sa sčasti odohráva v jeho rodnej dedine pri Bratislave, kde prežil celý život, a vo filmových ateliéroch, kde pracoval ako scenárista, je svedectvom ťažkej situácie intelektuála v sedemdesiatych rokoch 20. storočia.

Rudolf Sloboda (1938 – 1995) bol prozaik, básnik, dramatik, scenárista a autor literatúry pre deti a mládež. Patrí k najvýznamnejším a najzaujímavejším autorom slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je brilantný rozprávačský štýl. Základným motívom vo viacerých dielach je láska, žiarlivosť, erotika, osamelosť, hľadanie zmyslu života či viera v boha. Dôležitou súčasťou jeho tvorby bolo písanie denníkov, niektoré z nich neskôr vyšli knižne. K jeho významným dielam patrí román Rozum (1982), v ktorom spracoval dominantnú tému svojej tvorby - príbeh frustrovaného intelektuála, tápajúceho v labyrinte komunistickej spoločnosti, ale i v bludisku vlastného rozumu. V deväťdesiatych rokoch sa jeho tvorba stáva symbolom slobody v slovenskej spoločnosti. Posledným dielom, ktoré vyšlo krátko po tom, ako zavŕšil svoj život dobrovoľným odchodom, je  zbierka poviedok Herečky (1995).