Román Posledný kôň Pompejí je rozprávaním o stredoeurópskej identite konfrontovanej s realitou vo svete. Kniha je hravá, vtipná, s prvkami čierneho humoru – je to smutné rozprávanie o svete, v ktorom žijeme. Rovnako ako vo svojich predchádzajúcich prózach Vilikovský demaskuje niektoré mýtizované črty slovenského národa. Rozprávač príbehu, mladý dokumentarista prichádzajúci do Londýna na štipendium, má napísať o prvkoch slovanskej emocionality v literárnom diele Josepha Conrada. Rozprávač si od začiatku uvedomuje, že takýto typ emocionality zrejme existuje, ale odmieta ju označiť nálepkou a pomenovať. Namiesto toho vedie čitateľa po inom chodníku, oveľa temnejšom a spletitejšom, ale práve na ňom sa čitateľ dozvie popri iných veciach viac aj o slovanskej emocionalite.